Konverzia uhorskej šľachty v druhej tretine 16. storočia (príklad Imricha Bubeka z Plešivca). (Slovak)

THE CONVERSION OF THE HUNGARIAN NOBILITY IN THE SECOND THIRD OF THE SIXTEENTH CENTURY (THE EXAMPLE OF IMRICH BUBEK OF PLEŠIVEC). (English)

This contribution is focused on the spreading of the Reformation to the Hungarian kingdom approximately from the beginning of the 1520s. It introduces the oldest sources concerning the first Humanist scholars, preachers and teachers, working in Hungary, who were sympathetic to the teachings of Erasmus of Rotterdam, Philip Melanchthon and Martin Luther. Special attention is paid to the life of the first domestic Hungarian reformer Matthias Dévay, and this prior to his acceptance of the Reformed faith. It follows his fate in Budín, in Košice, in Vienna and also discusses his activity in the courts of a number of renowned Hungarian nobles. It provides a more detailed description of his work in connection with his first patron and supporter from the first half of the 1530s, Imrich Bubek of Plešivec, and this immediately after Dévay returned from university studies in Wittenberg (1531). This link is of even greater interest due to the fact that Imrich held, at the time of the support from Dévay, the rank of provost of the collegiate chapter at the Church of St. Nicholas in Stoličný Belehrad (Székesfehérvár in Hungary). Under the influence of Dévay, he married but thanks to his origins in an influential Hungarian family, escaped any serious punishment. He continued to hold his ecclesiastical rank. The author follows Imrich's fate up to the time when he lost contact with Dévay. On the basis of several indirect references, his ongoing sympathies with the teachings of Martin Luther are attested to. [ABSTRACT FROM AUTHOR]

Príspevok sa zameriava na prienik reformácie do Uhorského kráľovstva približne od začiatku dvadsiatych rokov 16. storočia. Približuje najstaršie doklady o prvých humanistických vzdelancoch, kazateľoch a učiteľoch, pôsobiacich v Uhorsku, ktorí boli naklonení učeniu Erazma Rotterdamského, Filipa Melanchtona a Martina Luthera. Osobitne si všíma život prvého domáceho uhorského reformátora Mateja Dévaia, a to aj pred obdobím, kedy prijal reformovanú vieru. Sleduje jeho osudy v Budíne, v Košiciach, vo Viedni a naznačuje aj jeho pôsobenie na dvoroch viacerých významných uhorských šľachticov. Podrobnejší opis jeho činnosti prináša v súvislosti s jeho vôbec prvým svetským patrónom a podporovateľom ešte z prvej polovice tridsiatych rokov 16. storočia, Imrichom Bubekom z Plešivca, a to bezprostredne po tom, ako sa Dévai vrátil z univerzitného štúdia vo Wittenbergu (1531). Toto spojenectvo je o to zaujímavejšie, že Imrich zastával v čase podpory Dévaia hodnosť prepošta kolegiátnej kapituly pri Kostole sv. Mikuláša v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár v Maďarsku). Pod vplyvom Dévaia sa oženil, avšak vďaka svojmu pôvodu z vplyvného uhorského rodu, ho nepostihol za tento skutok žiaden vážnejší trest. Ostala mu naďalej aj jeho cirkevná hodnosť. Autorka sleduje Imrichove osudy aj po tom, čo prestal byť v kontakte s Dévaiom. Na základe niekoľkých nepriamych zmienok doložila jeho pretrvávajúce sympatizovanie s učením Martina Luthera. [ABSTRACT FROM AUTHOR]

Copyright of Historica Olomucensia: Journal for Central European History is the property of Palacky University in Olomouc and its content may not be copied or emailed to multiple sites or posted to a listserv without the copyright holder's express written permission. However, users may print, download, or email articles for individual use. This abstract may be abridged. No warranty is given about the accuracy of the copy. Users should refer to the original published version of the material for the full abstract. (Copyright applies to all Abstracts.)