MIERA STAROSTLIVOSTI O SEBA, VNÍMANÉHO STRESU A CELKOVEJ PRACOVNEJ SPOKOJNOSTI, AKO AJ VZŤAHY MEDZI NIMI U POMÁHAJÚCICH PRACOVNÍKOV POSKYTUJÚCICH SOCIÁLNE SLUŽBY.

Level of self-care, perceived stress and overall job satisfaction and relationships between them in helping social services workers.

Performing helping profession has been connected to higher perceived stress. The aim of this study is to describe and compare representative selected sample of Slovak social service professionals (N = 729) with US norms. Slovak and American sample did not differ significantly in the average level of stress assessed by Perceived stress scale (Cohen, Kamarck, Mermelstein, 1983). However, the average level of summarized job satisfaction assessed by Job satisfaction scale (Spector, 1985) was significantly lower in Slovak population of social service professionals (Hedges' g = 0.21). In addition, the level of performed self-care activities was measured by Questionnaire of performed self-care in the helping professions (VSS2, Lichner, Halachová, Lovaš, 2018). Results suggest that higher performed self-care is related to lower perceived stress and higher job satisfaction. The moderation analysis suggests that performing self-care may protect from development of stress. [ABSTRACT FROM AUTHOR]

Vykonávanie pomáhajúcej profesie sa spája aj s vysokým prežívaním stresu. Cieľom tejto štúdie je porovnaťreprezentatívnu vzorku slovenských pomáhajúcich profesionálov poskytujúcich sociálne služby (N = 729) s americkými normami v porovnateľných skupinách. Slovenská a americká vzorka sa významne nelíšili v miere prežívaného stresu, ktorá bola posudzovaná Škálou vnímaného stresu (Cohen, Kamarck, Mermelstein, 1983), avšak celková sumarizovaná pracovná spokojnosť ktorá bola posudzovaná Dotazníkom pracovnej spokojnosti (Spector, 1985) bola priemerne nižšia v slovenskej populácii (Hedgesovo g = 0,21). U pomáhajúcich profesionálov sa merala aj miera vykonávaných aktivít starostlivosti o seba (dotazník VSS2, Lichner, Halachová, Lovaš, 2018). Výsledky ukazujú, že celková vyššia starostlivosť o seba sa spája s vyššou mierou pracovnej spokojnosti a s nižšou mierou prežívaného stresu. Štúdia rozoberá aj možné moderačné účinky vykonávanej starostlivosti o seba pri rozvoji stresu. [ABSTRACT FROM AUTHOR]